Dejiny Prešova - otázka budúcnosti: Na rukopisy za 20.000 štyri roky nestačili!

Autor: Martin Ďurišin | 16.11.2016 o 2:40 | (upravené 18.11.2016 o 16:02) Karma článku: 3,70 | Prečítané:  1056x

V tejto chvíli jedno moje oko plače - oko historika, ...a to druhé prísne stráži nakladanie s verejnými zdrojmi. Napriek zmluvnému prísľubu totiž stále nemáme ani prvú časť chystanej trojdielnej monografie Dejiny Prešova...

Kauza - MONOGRAFIA DEJINY PREŠOVA

Metropola Šariša – náš Prešov – má bohatú históriu. Históriu sa oplatí skúmať, zaznamenávať, objektívne interpretovať, nezabúdať na ňu a poučiť sa z nej. Aspoň niektoré významné momenty z dejín Prešova by mohli (a možno aj mali) poznať aj jeho obyvatelia, a to i prostredníctvom výučby dejepisu na základných školách. Musím povedať, že prešovskí učitelia na regionálne dejiny v procese výučby naozaj pamätajú. Avšak pre čo najobjektívnejšiu interpretáciu dejín je potrebné, po nejakom čase, výskum prehodnotiť a nové konfrontovať so starým. Priebežne sa tak deje na rôznych fórach a mnohí historici etablovaní v prešovskom priestore (ale i mimo neho) naozaj nezaháľajú a vo svojom výskumnom portfóliu majú aj kusisko histórie Prešova. Ako vyštudovaný historik sa nazdávam, že dokážem zhodnotiť, že dozrel čas na to, aby priebežné aktualizácie historického výskumu v oblasti dejín Prešova mohli byť (ba dokonca mali byť) koncentrované do konkrétnej monografickej podoby a predstavené odbornej i laickej verejnosti. V tomto mojom presvedčení nie som, pravdaže, jediný. Veď posledná odborná monografia dejín Prešova bola vydaná ešte v roku 1965. Vtedy ju zostavoval Imrich Sedlák. Aj preto som sa ohromne potešil, keď som sa v júli 2012 dozvedel, že mesto Prešov podpísalo zmluvu s Prešovskou univerzitou v Prešove, ktorej výsledkom malo byť nové odborné spracovanie dejín Prešova. Zmluvné strany podpísali zmluvu o spolupráci na vzniku monografie s názvom Dejiny Prešova, ktorá mala byť rozdelená na tri samostatné časti.

Podľa zostavovateľa, (vtedajšieho prorektora; v súčasnosti je rektorom Prešovskej univerzity v Prešove) profesora Kónyu, prvý diel monografie mal niesť názov „Dejiny Prešova od praveku do polovice 19. storočia“, pričom spolu s druhou časťou s titulom „Prešov od polovice 19. storočia“, mali byť popisom dejín mesta Prešov od prvých archeologických nálezov po súčasnosť. Obsahom tretieho dielu s názvom „Dejiny Solivaru, Nižnej Šebastovej a Šalgovíka“, mali byť dejiny miestnych častí: Solivaru, Nižnej Šebastovej a Šalgovíka od stredoveku do ich pričlenenia k Prešovu na začiatku sedemdesiatych rokov.

(Zdroj: http://napulze.unipo.sk/data/00000005/napulze_3_2012.pdf)

Minulý čas použitý v predchádzajúcej vete už jasne naznačuje, že sa, žiaľ, čosi nepodarilo… Poďme ale faktograficky poporiadku!

 

Dejstvo prvé

Mesto Prešov uzatvorilo dňa 25.7.2012 s Prešovskou univerzitou v Prešove Zmluvu o spolupráci a spoločnom postupe pri vypracovaní 1. dielu monografie Dejiny Prešova. Prílohou č. 1 k tejto zmluve bol aj Projekt monografie Dejiny Prešova, pričom v článku 2 Zmluvy sa uvádza, že: „bližšiu špecifikáciu tejto komplexnej vedeckej monografickej práce o dejinách Prešova obsahuje príloha“. Táto veta sa na prvý pohľad môže zdať vágna, ale vzhľadom k skutočnosti, že veta – výrok je súčasťou zmluvy – má právnu validitu a nesie aj právne účinky. Uvádzam to z dôvodu, že zmluvy (podpísané boli dve - na prvý a druhý diel) nie sú vo všetkom kompatibilné s prílohou, teda s projektom. K tomu sa ale dostanem neskôr. Čo je teda predmetom zmluvy a za čo mesto zaplatilo?

Mesto Prešov už poskytlo Prešovskej univerzite v Prešove finančné prostriedky v objeme 20.000,- € za účelom ich použitia v zmysle, ktorý je v predmete zmluvy definovaný ohromne kostrbato: "Predmetom tejto zmluvy je určenie spoločného postupu zmluvných strán a vymedzenie ich vzájomných práv a povinností pri vypracovaní odbornej publikácie – prvého dielu monografie Dejiny Prešova – Dejiny Prešova od praveku do polovice 19. storočia za účelom ich následného vydania."

Práva a povinnosti zmluvných strán sú určené pomerne zreteľne v článku 4 predmetnej zmluvy – jednoducho povedané mesto má platiť a Prešovská univerzita dodať dielo. Avšak čo je spoločný postup a ako sa má koordinovať či "určovať" je zo zmluvy nejasné. A ešte mimochodom: Čo sa má dodať za danú sumu? Dodajú sa rukopisy, teda nie dielo vydavateľsky pripravené do tlače (v tejto fáze projektu). Rozmeňme na drobné rozpočet prvého dielu. Z uvedených 20.000,-€ je 92% prostriedkov určených na autorské honoráre deviatich autorov a jedného zostavovateľa a zvyšok (1.650,-€) na publicitu diela. PU v Prešove sa v zmluve ešte zaviazala z vlastných zdrojov financovať historicko-vedecký výskum v objeme 5.000,-€, uhradiť preklad rezumé v hodnote 400,- €, a vykonať jazykovú úpravu v hodnote 1.162,50,-€.

Autormi sú renomovaní slovenskí vedeckí pracovníci, predovšetkým z prešovského prostredia s bohatými vedeckými skúsenosťami a pomerne rozsiahlou publikačnou činnosťou. Za 1 autorský hárok (AH), čo je 20 normalizovaných strán po 1800 znakov, bol autorský honorár stanovený na 400,-€ (čo je 20 € za stranu, resp 1 cent za znak). Vôbec sa nechystám hodnotiť, či je to veľa alebo málo. Posúdenie hodnoty duševného vlastníctva, autorstva akéhokoľvek diela je vždy subjektívnym hodnotením, pričom si dovolím podotknúť, že veda a výskum, zvlášť v oblasti humanitných a spoločenských vied je hodnotená dosť biedne.

Pozornosť chcem skôr upriamiť na termín dodania predmetu zmluvy. Podľa pôvodného znenia zmluvy malo byť dielo dodané "najneskôr do 31.12.2013", no nestalo sa tak. Dodatok k zmluve, ktorý bol podpísaný 8.4.2015 (teda 1 rok a 3 mesiace po pôvodnom termíne dodania diela!!!) lehotu predĺžil do 30.6.2016, odborný partner tak v skutočnosti dostal dva a pol roka naviac, celkovo teda bez 1 mesiaca boli k dispozícii na vypracovanie a dodanie diela 4 roky! Pričom už pred 4 rokmi, teda v čase podpisu pôvodnej zmluvy boli uvedené jasné garancie:

„Vypracovanie odbornej vedeckej publikácie bude v rukách autorského kolektívu zloženého z odborníkov – profesionálov, historikov, archeológov, geografov, prírodovedcov, historikov umenia, literatúry, školstva a divadla, ktorí sa dlhodobo venujú problematike dejín Prešova a sú zárukou kvalitného a včasného spracovania príslušných častí monografie“, uviedol zostavovateľ. 

Zdroj: https://az-europe.eu/sk/70091-podpis-ktorym-sa-zacali-pisat-dejiny/n

Napriek ustanoveniam čl. 4, ods. 5: „Odborný partner sa zaväzuje partnerovi bez zbytočného odkladu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré nepoužije na účel dohodnutý v tejto zmluve, alebo ich nemôže v lehote podľa odseku 6 tohto článku použiť na účel dohodnutý v tejto zmluve“ sa vrátenie finančných prostriedkov Prešovskou univerzitou Mestu Prešov, neuskutočnilo. Článok 4, ods. 6 stanovuje, že: „odborný partner sa zaväzuje, že poskytnuté finančné prostriedky použije na dohodnutý účel najneskôr do 31.12.2013“, čo bolo dodatkom predĺžené do 30.06.2016. Teda Prešovská univerzita v Prešove už dnes ani nemôže finančné prostriedky, ktoré dostala od Mesta Prešov na svoj účet použiť na účel stanovený v zmluve, t. j. na vyplatenie autorských honorárov, pretože by išlo o porušenie zmluvy.

Predpokladajme ale, že by sme (Mesto Prešov, teda my Prešovčania) mali predmet zmluvy dodaný včas. Čo by mesto Prešov vlastne dostalo? Mesto by získalo odborné práce renomovaných historikov po jazykovej úprave so 4-jazyčným rezumé, a to ešte bez recenzných posudkov (o tom neskôr).

Čo by bolo potrebné, aby z toho bola kniha, ktorú by vedeli využiť všetci, ktorí by po nej chceli siahnuť? Aby texty mohli putovať do tlače, bolo by nevyhnutné, aby texty podstúpili recenziu (200,-€) a následne sadzbu (3.000,-€) a technickú redakciu (1.000,-€) pre ich prípravu do tlače, plus pomernú časť z nákladov z celkovej sumy 5.000,-€ (pre všetky 3 diely) na reprodukcie, fotografie, mapy, nákresy, atď. Sumy preberám z textu projektu monografie, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Je však pravdou, že sadzbu i technickú redakciu sa zaviazal uhradiť i realizovať odborný partner projektu – Prešovská univerzita v Prešove. Avšak väzbu a tlač by znášalo Mesto Prešov v odhadovanej (projektom) sume 16.500,-€ za I. diel.

Ak si to teda zrekapitulujeme, tak dospejeme k záveru, že Mesto Prešov už dávno zaplatilo (a nemalú sumu 20.000,-€) za niečo, čomu už zmluvne 2x vypršala splatnosť. A na to, aby to Mesto Prešov vedelo skutočne aj využiť, by potrebovalo ďalších minimálne 16.500,-€. Ako historikovi sa mi to hovorí veľmi ťažko, ale mať 5.000 kusov kníh prvého dielu trojdielnej monografie za minimálne 36.700,-€ je pre mesto drahý špás. To je suma moderného detského ihriska na sídlisku, resp. je to 1,5 násobne viac ako Mesto Prešov dalo v roku 2015 na dotácie na kultúru a kultúrne podujatia.

 

Príbeh druhého dielu

O niečo zvláštnejší príbeh má zmluva o druhom zväzku monografie Dejín Prešova, resp. Zmluva o spolupráci a spoločnom postupe pri vypracovaní II. dielu monografie Dejiny Prešova, ktorá bola podpísaná 18.12.2013, pričom dodanie diela sa malo uskutočniť do 13 dní !!! Článok 4, ods. 7 jasne hovorí o povinnosti: „vypracovať dielo najneskôr do 31.12.2013“. Predpokladám, že len niekde nastal preklep, no je zrejmé, že termín sa nestihol a dodatkom z 9.4.2015 (teda rok a 4 mesiace po termíne) bola predĺžená pôvodná doba vypracovania, ktorá stanovila novú lehotu do 31.3.2017 (celkový čas na vypracovanie 4 roky a 3 mesiace). Zmluva má rovnako nejasne určený predmet zmluvy. Celkovo sa mesto Prešov zaviazalo uhradiť Prešovskej univerzite v Prešove 20.600,-€ „na úhradu autorských honorárov za vypracovanie diela, resp. jeho častí, autorského honoráru za zostavenie diela“ (čl. 4, ods. 1 Zmluvy). Je dôvodné sa domnievať (aj zo slov zostavovateľa), že ani práce na druhom zväzku sa nestihnú do stanoveného termínu. Príbeh druhého dielu však neskončil a pre serióznosť je možno potrebné počkať na výsledok do konca marca 2017, na druhej strane II. diel bez prvého nemá celkom zmysel.

 

Rozpor zmlúv

Pozornosť chcem skôr upriamiť na zjavný rozpor zmluvy a projektu (teda jej prílohy). Zmluva nesie rozpor sama v sebe – zjavne si odporuje v niekoľkých ustanoveniach. Konkrétne! Projekt predpokladá rozsah prvého dielu na 900 rukopisných strán, zmluva zasa na 850 (teda 42,5 AH), pri druhom diele je v projekte definovaných na jednom mieste 1.130 inde 1.000 rukopisných strán, pričom zmluva udáva 1030 strán. Áno dokopy to nahrubo sedí. Mínus 150, či mínus 20 strán pri takomto rozsahu je možno zanedbateľný počet, rozdiel je ale vytvorený nie reálnym výsledkom práce odborného partnera, ale rozdiel vytvoril nesúlad medzi projektom samým (keďže rozporne uvádza počty strán) a zmluvou (ktorá je akousi záväznou objednávkou prác).

Poďme ale ďalej! Každá odborná vedecká monografia by mala mať svojich posudzovateľov – recenzentov, ktorí by v recneznom posudku vychytali prípadné "drobné muchy" a boli by tak garantmi vedeckej odbornosti a relevancie faktografie a historickej interpretácie diela, a to pri všetkej úcte k výraznému odbornému kreditu autorov, takýto postup je bežne zaužívaný a každá vedecká monografia, ak sa za takú chce vydávať, by mala mať dvoch recenzentov. Zmluva ale o recenzentoch nič nehovorí,  a to je dosť zvláštne! Projekt síce predpokladá „posúdenie rukopisov významnými odborníkmi pre jednotlivé oblasti“, no zároveň navrhuje konkrétnych recenzentov. Renomé navrhovaných recenzentov je síce viac než vysoké, no dovolím si povedať, že výber posudzovateľov by mal byť v plnej kompetencii Mesta Prešov. Skúsim použiť analógiu. Predstavte si, že kupujete vec, ktorej kvalitu vzhľadom na svoju nedostatočnú odbornú kvalifikáciu neviete celkom dobre posúdiť, napr. jazdené auto (vopred sa ospravedlňujem za toto prirovnanie, ale možno by som sa aj stavil, že niektoré časti textov by aj v diele boli recyklované, resp. použité tými istými autormi už skôr v iných vedeckých prácach, čo je napokon aj úplne prirodzené). V takomto prípade sa iste budete chcieť spoľahnúť na posúdenie človekom, ktorého nielenže považujete za kvalifikovaného, ale si ho budete chcieť sami aj vybrať, čo je na druhej strane logické, keďže nechcete kupovať takpovediac „mačku vo vreci“. Preto by recenzenti mali byť v plnej gescii Mesta Prešov, pričom podľa projektu by ich malo mesto aj zaplatiť.

Nezrovnalosť sa objavila aj pri zostavovateľskom honorári. Zostavovateľský honorár má v projekte stanovenú výšku 30,-€ za 1 AH. V zmluve na I. diel je suma za zostavenie určená výškou 1.350,-€. Prvý diel má ale mať, podľa zmluvy, 42,5 AH a ak si túto sumu vynásobíme 30,-€ mali by sme dostať výsledok 1.275,-€. „No dobre!“, poviete si 75,-€ hore dole, avšak zostavovateľ je zároveň autorom diela, a to nie hociakým – takmer polovica rukopisu prvého dielu (47%) má mať autorstvo zostavovateľa, v druhom zväzku je zostavovateľ spoluautorom 13% obsahu. Zostavovateľ teda má v prvom diele ušetrenú zostavovateľskú prácu pri takmer polovici textu, no napriek tomu za 47% diela má podľa zmluvy mať zaplatené 2x - raz ako autor (20 AH * 400,.€ = 8.000,-€), druhýkrát ako zostavovateľ (20 AH * 30,-€ = 600,-€), pričom zvyšný zostavovateľský honorár by mal byť vo výške 675,-€ no je zmluvne napočítaný ešte o 75,-€ viac ako predpokladá projekt.

V druhom diele zasa klesla cena za 1 autorský hárok (1AH) pre autorský kolektív. Pokiaľ v prvom zväzku bola na úrovni 400,-€/1AH v druhom diele 370,-€/1AH, čo je v rozpore s prílohou zmluvy: „Projekt monografie Dejiny Prešova“.

Apropó príloha! Príloha: PROJEKT MONOGRAFIE DEJINY PREŠOVA je v oboch zmluvách k I. aj II. dielu podľa článku 2 definovaná ako príloha oboch zmlúv. S najväčšou pravdepodobnosťou nebola príloha zverejnená, ani pri prvej ani pri druhej zmluve. Zaujímavosťou je celkový náklad projektu:

„Celkový rozpočet vyčlenený na všetky 3 diely vedeckej monografie je stanovený vo výške 140.682,- €, pričom 109.740,- € bude financovať mesto Prešov a zvyšná časť, 30.982,- € bude vyčlenená z rozpočtu Prešovskej univerzity v Prešove“.

Zdroj: http://napulze.unipo.sk/data/00000005/napulze_3_2012.pdf

To by znamenalo, že na úplné dokončenie trojzväzkových dejín by malo mesto Prešov ešte vynaložiť 69.140,- €. Mesto Prešov však dodnes nemá v rukách nič, čo bolo či je predmetom prvej zmluvy v znení jej dodatkov, preto má právo od zmluvy jednostranne odstúpiť. Stará rímska právna zásada platí dodnes: Pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ba čo viac tento princíp záväznosti zmlúv je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Platí teda, že platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona.

Mesto by teda v zmysle uvedených skutočností mohlo, či dokonca malo od zmluvy odstúpiť. Napriek všetkému si myslím, že by to nebolo dobré riešenie. Mesto Prešov je však v nezávideniahodnej situácii, pretože na jednej strane si chce udržať dobré vzťahy s univerzitou (predpokladám, že aj univerzita s mestom, mimochodom aj napriek tomu, že v Správnej rade Prešovskej univerzity v Prešove nemá mesto svojho zástupcu), ale na strane druhej musí trvať na svojich právach a správať sa hospodárne. Zvlášť, keď ide o nemalú sumu. Vzhľadom na doposiaľ vysoko korektné vzťahy s Prešovskou univerzitou v Prešove som pri rokovaniach navrhoval zmierlivé riešenie. Môj návrh znel: zmluvu ukončiť vzájomnou dohodou partnerov a nastaviť podmienky novej spolupráce tak, aby doteraz vynaložené úsilie zostavovateľa i autorov nevyšlo nazmar. Z môjho pohľadu je však potrebné projekt upraviť, resp. vypracovať nový projekt a uzavrieť novú zmluvu – zrozumiteľnejšiu, jednoznačnejšiu a s podstatne nižšími finančnými nákladmi pre mesto Prešov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Bojkot zasadania vlády vracia Dankovi v hre vážnosť

Tromfom Danka je teraz jeho nevypočítateľnosť, náladovosť.

AUTO

Aké realistické sú plány zakázať autá na benzín a naftu?

Termíny sú zatiaľ orientačné ale dôležité.


Už ste čítali?