Kašleme v Prešove na čistý vzduch?

Autor: Martin Ďurišin | 11.8.2016 o 9:31 | Karma článku: 2,46 | Prečítané:  474x

alebo nezdravé ovzdušie spôsobuje, že kašleme? Myslím, že by sme sa nemali vykašľať na zdravé životné prostredie. Ale ako ho zabezpečiť? Zabezpečí poplatok za znečisťovanie ovzdušia zníženie emisií? Asi to nie je ani jeho účelom..

Často tvrdím, že zdravie človeka zásadne ovplyvňujú 4 faktory: genetická výbava zdedená po predkoch (vrodené predispozície), spôsob života (stres, práca, zlozvyka, charakter osobnosti), stravovacie návyky (jednoducho čo konzumujeme – pretože si môžeme vybrať čo papkáme) a to v akom prostredí žijeme (aký vzduch dýchame, či počujeme šum lístia a žblnkot potôčika, alebo hluk dopravy). V meste sa negatívnym následkom na zdravie nedá úplne vyhnúť, ale mali by sme robiť všetko pre ich elimináciu – ak už pre nič iné, tak už len preto, že je to sebazáchovné.

Každá aglomerácia je chtiac-nechtiac väčším či menším zdrojom znečistenia ovzdušia. Prešov ako tretie najväčšie mesto na Slovensku preto tiež značne trpí znečisťovaním ovzdušia… Citujem z Plánu rozvoja mesta Prešov na roky 2015 – 2020 s výhľadom do roku 2025:

V predchádzajúcom období boli v ovzduší mesta a jeho okolia zaznamenané zvýšené koncentrácie prachových častíc. Okrem nepriaznivých poveternostných podmienok prispieva k znečisteniu ovzdušia lokálne vykurovanie budov, vrátane rodinných domov, tuhými palivami. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia mesta majú mestské kotolne, drevospracujúci priemysel, automobilová doprava a sekundárna prašnosť. Mesto Prešov sa podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) radí do skupiny miest s najvyšším počtom smogových dní. Najvyšší počet smogových dní bol nameraný vo Veľkej Ide pri Košiciach (97 smogových dní), avšak tento počet je vysoký aj v meste Prešov, kedy bolo v roku 2014 nameraných až 46 smogových dní. Maximálna norma povoľuje 35 smogových dní ročne. Zvýšené koncentrácie prachových častíc (PM 10) majú nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, ako je podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a podráždenie očných spojiviek. V predchádzajúcom období bolo potrebné obmedziť vetranie v čase inverzie (hlavne v podvečerných hodinách) i pohyb vo vonkajšom prostredí, hlavne deťom, starším a chorým ľuďom.

Čarovné prútiky, ktoré by všetko zmenili k lepšiemu by chcel hneď každý, realita je však iná. Cesta, akou dospieť k skvalitneniu ovzdušia je z môjho pohľadu z 50% vo zvýšení enviromentálneho uvedomenia obyvateľov. Tých zvyšných 50% je v normách, sankciách a ich uplatňovaní. Veď sú písané ľuďmi a pre ľudí a mnohé veľmi rozumne. Zákon o ovzduší (zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov) jasne definuje čo je cieľom v kvalite ovzdušia (§5, ods. 1):

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota.

Ochranu ovzdušia zabezpečuje, resp. orgánmi ochrany ovzdušia sú ministerstvo, inšpekcia, okresné úrady a obce. Zoberiem si na zreteľ práve obce a mestá. Samosprávy majú veľký podiel v oblasti ochrany ovzdušia, pretože svojou činnosťou, resp. nečinnosťou môžu výrazne prispieť ku kvalite toho, čo dýchame. Možno ste si to všimli, že každé mesto má tú svoju „vôňu“ (každému sa iste vybaví množstvo príkladov Ružomberok, Strážske, Trebišov, Sečovce, Košice, Zvolen, Žiar, ...) Ich parfémom sú špecifické splodiny priemyslu, ktorý sa v tej-ktorej oblasti nachádza. Avšak producentov týchto dominantných esencií stráži štát, obce majú na starosti malé zdroje znečistenia ovzdušia a systémové nastavenie možnosti ich dislokácie, napr. prostredníctvom územného plánu, vymedzenia nízkoemisných zón, vydania všeobecne záväzného nariadenia o povinnostiach prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia ovzdušia, obmedzenia prevádzky mobilných zdrojov znečistenia, atď. Otázka je, či to aj reálne robí. Niekedy mi to pripadá ako z toho vtipu o chlapovi, ktorý sa chodil po práci vždy do kostola pomodliť za zdravie rodiny a pokojný život, no vždy na konci spomenul: „Pane Bože daj, aby som vyhral v Lotte!“ a po 30-tich rokoch do kostola zoslal Boh svoj hlas, ktorý hromživo zaznel v niekoľkonásobnej ozvene: „Veď už konečne podaj tiket!“.

Tak aj u nás na Slovensku máme v mnohých prípadoch všetky podmienky na to, aby sme dosiahli cieľ, no akosi sa nám do toho nechce. Veď ako inak pomenovať stav, kedy máme zákonnú úpravu, podzákonnú úpravu, VZN a aj tak ich nedodržiavame, a to ani z pozície kompetentných úradov. Často sú poplatkové povinnosti prejavené v normatívnych úpravách ako motivant k nejakému konaniu, resp. naopak, k zdržaniu sa od konania. Pri VZN o poplatku za malé zdroje znečistenia ovzdušia ide o malé pomyselné cinknutie do spoločnej pokladničky, pretože zvyšujeme enviromentálnu záťaž. Poplatok je v Prešove vo výške 34,-€ na rok – podľa spotreby, najviac však 663,87,-€ ročne. Príjmovú časť rozpočtu mesta Prešov to ročne „obohatí“ o cca 20.000,- €. Ale neplatia ani zďaleka všetci, ktorí by mali. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Prešov už k tejto téme vystúpilo aj viacero občanov. Napr. naposledy 30.6.2016 pán Polačok povedal zhruba toto: 

„Z vlastnej iniciatívy sme zmapovali niektoré časti mestá Prešov, čo sa týka MZZO. Jednak ide o Sídlisko III., a teda volebný obvod č.1 a podľa našich zistení, by tu malo byť 44 právnických či fyzických osôb spadajúcich pod poplatkovú povinnosť v zmysle VZN. Samozrejme, že v tomto zozname nefigurujú základné školy, ktoré sú v zmysle VZN vyňaté z poplatkovej povinnosti. Podľa predloženého zoznamu platiacich za znečistenie ovzdušia mestom Prešov i Okresným úradom v Prešove tu platí 14 subjektov. Ďalej sme zmapovali ul. Hlavnú, Slovenskú a Jarkovú. Podľa našich zistení, by tu malo byť 168 subjektov spadajúcich pod poplatkovú povinnosť. Podľa predložených zoznamov platí len 11 subjektov.“

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že mesto má VZN a neuplatňuje ho. Preveríme. Čo však robiť? Najlepšie by bolo pristúpiť k veci koncepčne. Návrh mám. Pozostáva z niekoľkých opatrení:

  1. Generálny pardon pre doterajších neplatičov s tým, že do istého obdobia sa môžu prihlásiť bez udelenia sankcie mestom, t. j. bez platenia penále za neplatenie poplatku.
  2. Zmena VZN – zníženie poplatku na úroveň, ktorá by odradila prevádzkovateľov malých zdrojov znečistenia ovzdušia od vyhýbaniu sa platenia poplatku.
  3. Dôsledne prepracovaná koncepcia a záväzné nastavenie emisných zón v územnom pláne
  4. Dodržiavanie VZN aj s uplatňovaním sankcií, ktoré by niekoľkonásobne prevyšovali poplatok za prevádzku malého zdroja znečistenia ovzdušia

Plne si však uvedomujem, že poplatky a sankcie nám nespôsobia vyčistenie ovzdušia. K tomu je potrebné urobiť viac, ako len motivačne vplývať na obyvateľov, aby brali do úvahy, že spôsobovanie enviromentálnej záťaže má svoju cenu v podobe zvýšených nákladov a často vo veľmi komplikovaných riešeniach ich eliminácie. Mali by sme prispieť všetci – zodpovednosťou. Ale na úvod nastavením koncepcie. Poviete si: „zasa nejaké teórie!“, istý pán však povedal: „Niet praktickejšej veci na svete, ako dobrej teórie!“ a ja sa sním stotožňujem (veď si spomeňte len ako dobre poslúžia pravidlá hry, či návod na použitie). Pristúpiť strategicky a koncepčne k ochrane životného prostredia je dnes našou povinnosťou. A ja sa do tej práce teším, no hlavne si nechám poradiť od odborníkov. Čaká nás totiž príprava stratégie: Miestny územný systém ekologickej stability územia mesta Prešov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?